Jesenné tvorenie

Keďže tento rok sa mi neurodila ani jedna ozdobná tekvička , musela som vymyslieť niečo iné, na jesennú výzdobu.

Len taká rýchlovka

Tieto staré polievacie krhly mali ísť pôvodne do železného šrotu . Staršia dcéra prišla za mnou, že či s nimi niečo nespravím, lebo je škoda ich vyhodiť .Veľmi sa mi do toho nechcelo, lebo práca s drevom ma baví, ale železo to je predsa niečo iné . 

Bolo ich treba umyť, vyčistiť drôtenou kefou .  Taviacou pištoľou porobiť ozdoby. Natrieť základnou farbou, potom natrieť balakrylom. Nakoniec prelakovať matným lakom. 

Keďže ja sa moc nepriatelím s drôtenou kefou, veľa krát to bolo dosť bolestivé. Odniesli si to moje nechty a zápästia. Vyzerala som ako by som si chcela zápästia prerezať drôtenou kefou. Takže nič železné sa tak skoro nebude prerábať. 

Moja srdcovka

Tento kredenc mi priniesol manžel ,bol špinavý a dosť zničený.Ale hneď ako som ho uvidela som vedela kde presne bude stáť v mojej novej,vtedy ešte neexistujúcej kuchyni.Kredenc bolo treba vyčistiť,opáliť,ošmirgľovať a umyť.Zadnú dosku bolo treba úplne vymeniť,pretože tie malé potvory ju rozožrali ako sito.Dostal výdatný kúpeľ proti červotočom.Predné nožičky boli zlomené,ale keďže manžel je neuveriteľne šikovný,presne také isté nožičky má späť.


Potom kredenc dostal tri vrstvy farby :nugátovú a dvakrát sloniu kosť.Zase prišlo na rad šmirgľovanie a nakoniec prelakovanie matným lakom.Nové úchytky,lebo staré sa už nedali použiť keďže boli polámané.A moja srdcovka bola hotová.Trvalo mi to dosť dlho,ale ten dobrý pocit stál za tú námahu.
Teraz ukrýva niekoľko pokladov po babičke,obedové súpravy a rôzne dekorácie.Má svoje čestné miesto v kuchyni a som naň patrične hrdá.